Miro Žbirka


Miro Žbirka

Je len málo tak nedobrodružných vecí, ako heslo v encyklopédii. Zo života vraj vyťahuje to najdôležitějšie. Zároveň z neho osekává to najzaujímavejšie - detaily a drobnosti, ktoré ho tvoria oveľa viac, než veľké činy. Na internete si o Miroslavovi Žbirkovi väčšinou prečítate, že mu hovoria Meky, že sa narodil 21. októbra 1952 v Bratislave anglickej matke Ruth Gale a slovenskému otcovi Šimonovi Žbirkovi a že mal starších bratov Jasona a Tonyho. A aj to, že často skladá a spieva piesne v oboch jazykoch svojich rodičov.

Fakty sú jasné.

Miro Žbirka začínal v popmusic ako člen skupiny Modus. V roku 1977 získal spolu s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev. V období 1976 - 1980 nahral s touto skupinou dnes už klasické hity Dievčatá, Drahá, Zažni a ďalšie. V roku 1981 založil s Lacom Lučeničom skupinu Limit a vydal sa na sólovú dráhu. Prvý sólový album dostal názov Doktor Sen. V roku 1982 sa Miro, ako prvý interpret zo Slovenska, stal československým Zlatým slávikom a v tom istom období zvíťazil na medzinárodnom festivale v rakúskom Villachu s pesničkou Love Song (V slepých uličkách), kde získal aj cenu radia O3.

Nasledovala ďalšia zlatá Bratislavská lýra za pieseň Nechodí a ponuka nemeckých producentov na spoluprácu s firmou RCA. V tejto gramofirme vyšli 2 LP a niekoľko singlov. Za obdobie svojej činnosti absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí, zahral si v muzikáli Neberte nám princeznú a nahral mnoho autorských albumov. Po dvadsiatich rokoch si Miro viackrát zopakoval víťazstvo v ankete Zlatý slávik, tentoraz na Slovensku a absolvoval viacero koncertných turné vrátane zatiaľ posledného so symfonickým orchestrom. Niekoľkokrát sa stal Osobnosťou televíznej obrazovky (cena OTO). Za album Empatia z roku 2009 bol nominovaný na album roka českých hudobných cien Anděl.

Velký zlom v jeho kariére znamenal rok 2015, keď v legendárnom londýnskom štúdiu Abbey Road nahral dvojjazyčný album Miro. Spolupráca s anglickým producentom Robom Cassom prerástla do priateľstva. A s tímom muzikantov, ktorí majú bohaté skúseností z kapiel Paula McCartneyho a ďalších hviezd svetovej populárnej hudby na rovnakom mieste nahral v roku 2018 aj Double Album. Poetickými anglickými textami do skladieb opäť prispel uznávaný básnik a textár Pete Brown známy tvorbou pre skupinu Cream. Album ozdobil aj umelecký obal od výtvarníčky Míly Fürstovej, ktorá sa preslávila svojimi grafikami a spoluprácou so skupinou Coldplay.

Z prvého manželstva má dcéru Denisu. V roku 1988 sa druhýkrát oženil s Češkou Katkou a spolu majú dcéru Lindu a syna Davida. V súčasnosti žijú v Prahe.

To sú fakty.

Ale strohý výpočet úspechov a ocenení ani zďaleka neobsiahne všetky zákruty pútavého života Mekyho Žbirku, ktorý je príbehom večného gentlemana, ktorému učarovala hudba ešte skôr, než sa naučil čítať. Svoje prvé skúsenosti a lokálne úspechy Meky Žbirka získaval za hranicami, dávno predtým, než sa mu podarilo presláviť sa vo vtedajšom Československu. O svojej hudobnej ceste, životných osudoch a nevšednom úspechu dokáže rozprávať veľmi sugestívne. A pritom nenápadne poodkryje aj zákulisie, či doteraz neznámé súvislosti vývoja československého popu.

Život Mekyho Žbirku, neskrátený len na encyklopedické heslo, je podrobne opísaný v knihe Zblízka, ktorú v roku 2016 napísal hudobný publicista Honza Vedral. Je to jeden z najúžasnejších príbehov československej populárnej hudby. Pretože každý album a všetky skladby, ktoré Meky Žbirka napísal a nahral, majú svoje príbehy, ktoré spolu dotvárajú jeho veľký životný príbeh.

Ocenenia
  • Zlatá Bratislavská Lýra 1977 – Modus - pesnička Úsmev
  • Strieborná Bratislavská Lýra 1982 – Atlantída
  • Zlatá Bratislavská Lýra 1983 - Nechodí
  • Villach 1982 - hlavná cena festivalu a cena Radia Ö3 – Love Song
  • Zlatý slavík 1982
  • Strieborný slavík 1983
  • Bronzový slavík 1984
  • OTO (osobnosť televíznej obrazovky) - 2001, 2002, 2003, 2004, 2005
  • Bronzový Slávik – 1998, 2008, 2010
  • Strieborný Slávik – 2003, 2006, 2009
  • Zlatý Slávik – 2002, 2003, 2004, 2005
  • Radioslávik – 2002
  • Aurel – 2004, 2006, sieň slávy 2007