BIOGRAFIA

Miro Žbirka začínal v popmusic ako člen skupiny Modus. V roku 1977 získal spoločne s Jankom Lehotským a Marikou Gombitovou zlatú Bratislavskú lýru za pieseň Úsmev. V období 1976 - 1980 natočil s touto skupinou dnes už klasické hity Dievčatá, Drahá, Zažni a ďalšie. V roku 1981 založil s Lacom Lučeničom skupinu Limit a vydal sa na sólovú dráhu. Prvý sólový album dostal názov Doktor Sen.

V roku 1982 sa Miro stal prvým slovenským Zlatým slávikom a v rovnakej dobe tiež zvíťazil na medzinárodnom festivale v rakúskom Villachu s pesničkou Love Song (V slepých uličkách).

Nasledovala ďalšia zlatá Bratislavská lýra za pieseň Nechodí a ponuka nemeckých producentov na spoluprácu s firmou RCA. V tejto gramofirme nakoniec vyšli 2 LP a celý rad singlov.

Za obdobie svojej činnosti absolvoval množstvo koncertov doma i v zahraničí, zahral si v muzikáli Neberte nám princeznú a natočil rad autorských albumov. Po dvadsiatich rokoch si Miro zopakoval víťazstvo v ankete Zlatý slávik, tentoraz na Slovensku a po desiatich rokoch absolvoval koncertné turné s kapelou. Stal sa niekoľkokrát Osobnosťou televíznej obrazovky (cena OTO). V roku 2003 vychádza kompilácia The Best Of 93-03 a kniha Meky. Autorská platňa Dúhy vychádza v októbri 2005 a výberový dvojalbum 22x2 The Best Of v októbri 2007.

Meky v súčasnosti žije so svojou rodinou v Prahe.

> Mekyho profil z Music Slovakia
(autorom je Laco Režucha, Music Slovakia, 27. 11. 2001)

Jedna zo žijúcich legiend slovenskej populárnej hudby prišla na svet preto, lebo sympatický Slovák pracujúci v Anglicku omylom vypil v londýnskom pube jednej anglickej Miss jej nápoj. Bol z toho najprv "trapas" neskôr láska, ktorá Angličanku doviedla do bývalého Československa. A tiež traja synovia - muzikanti. Ten najmladší to dotiahol naozaj ďaleko.

Miroslav Žbirka (narodený 21. októbra 1952) dostal prezývku Meky ako štvorročný od kamaráta z ulice, podľa kanadského hokejového mužstva, v ktorom bolo viac hráčov s priezviskom začínajúcim na predponu Mac. Vzhľadom k tomu, že Mirova mama bola Angličanka začal ho oslovovať Meky. Mekyho do sveta rokenrolu a rockovej hudby uviedli starší bratia Jason a Toni. Nielenže mali vďaka príbuzným v Anglicku slušnú kolekciu gramoplatní, ale sami hrávali pesničky svojich obľúbencov. Meky starších bratov napodoboval a napokon zistil, že i on má hudobný talent.

Cesta k profíkom

Profesionálnu hudobnú kariéru začal na bratislavskom Račianskom Mýte, kde hrával pre seba a kamarátov pesničky Beatles, Rolling Stones, Elvisa Presleyho a ďalších populárnych kapiel. Mal tú výhodu, že originálne texty mu opísala mama z magnetofónu. Keď mal asi šestnásť rokov, oslovil ho akýsi chlapík a poslal ho do klubu ROH pri BEZ Bratislava. Informoval ho, že tam skúša kapela, ktorá hľadá gitaristu. Vzali ho hneď. Odvtedy pravidelne hrával v poloprofesionálnych i profesionálnych formáciách.

Ako dvadsaťročný sa oženil. Z tohoto predčasného manželstva pochádza dcéra Denisa, ktorej je venovaná i jedna z veľmi úspešných Žbirkových skladieb. Lenže manželský život to nie je pre dvadsaťročného mládenca, ktorému hudba je úplne všetkým. Mesiace odlúčenia, muzikantské ponocovanie, nádeje a sklamania z nevyplnených projektov…Aj tak manželstvo vydržalo prekvapivo dlho. Dôvodom je snáď i neslovensky nekonfliktná Mekyho povaha i matkina anglická výchova, ktorej základom je byť slušný voči komukoľvek. Táto vlastnosť chýbala a chýba drvivej väčšine ľudí, ktorých v tejto krajine stretla, ale v duchu tradícií strednej vrstvy starej vlasti ju svojim trom synom vštepila. Meky ani na vrchole svojej slávy neposkytol nikdy nikomu dôvod na škandalózne odhalenia a ani dnes, pri prebytku bulvárnych novín, nie je pre nich nijakým sústom.

Dni slávy

V roku 1976 nastal jeden z rozhodujúcich zlomov jeho kariéry, keď nastúpil ako gitarista a spevák do skupiny Modus. Zároveň s ním vtedy do skupiny prišla i Marika Gombitová. S Lehotského piesňou Úsmev získal Modus Zlatú Lýru a zakrátko sa stal jednou z najpopulárnejších slovenských kapiel, ktorá súkala jeden hit za druhým. Neskôr prišli gitarista Laco Lučenič a bubeník Dušan Hájek. S touto skupinou Meky absolvoval desiatky koncertov v mnohých krajinách Európy, zúčastnil sa mnohých festivalov a precestoval kusisko sveta. Keďže jeho druhou materčinou je angličtina, písal tiež texty v tomto jazyku pre zahraničné verzie albumov Modusu.

Prvé sólo

Meky nahral s Modusom tri albumy. Po tom druhom mu bolo jasné, že v ňom víťazí chuť skladať a spievať vlastné pesničky. Písal ich vlastne už od detstva, ale do istej doby sa považoval hlavne za speváka a tým smerom orientoval svoju kariéru. Skladanie hudby sa pre Mekyho stávalo čoraz dôležitejšou súčasťou života. Jeho tvorba sa v Moduse popri skladateľskej a kapelníckej osobnosti, akou bol Lehotský nemohla veľmi uplatniť. Preto ponúkol svoje pesničky vydavateľstvu Opus, ktoré mu vydalo prvý sólový album Doktor Sen (1980). Boli na ňom štyri obrovské hity napr. V slepých uličkách či Balada o poľných vtákoch, ale aj skladba jeho nebohého brata Jasona, ktorú textár Kamil Peteraj nazval Čierny deň. Mekyho sólový úspech zatienil materskú kapelu a tak sa takmer nik nečudoval, že po treťom albume Modusu (99 zápaliek) (1981), zo skupiny odišiel a spolu s Lučeničom a Hájekom založil rockovejší Limit.

Prvý slovenský Slávik

Druhý sólový album Sezónne lásky (1982) nijako nezaostal za debutom (jeho anglická verzia vyšla vo vydavateľstve RCA (1982) pod názvom Miro). Hity ako Biely kvet, či Atlantída okupovali rozhlasové vlny všetkých dvoch československých rádií a vyniesli Mekymu obrovskú popularitu. Ako prvý slovenský spevák v dlhoročnej histórii ankety časopisu Mladý svět, získal ocenenie Zlatý slávik v kategórii Najpopulárnejší spevák. Prekonal Karla Gotta, ktorý toto ocenenie dovtedy pravidelne získaval. Mekyho jednoduché, Lučeničom veľmi citlivo zaranžované pesničky z tohoto obdobia si získali obrovskú popularitu, ba dá sa priam povedať, že zľudoveli. Aj po dvadsiatich rokoch si ich s gitarou spievajú študenti na "krúžkoviciach" i víkendoví tuláci pri pukajúcich ohníčkoch pod žiariacimi hviezdami. Leví podiel na tom majú aj skvelé texty z pera Kamila Peteraja.

Komplexný skladateľ

Ďalší, koncepčnejšie myslený album Roky a dni (1983) (anglická verzia Giant Step) dosiahol úspech o akom sa dovtedy nikomu v Československu nesnívalo. V rádiách sa, až na titulnú a záverečnú, hrali prakticky všetky jeho piesne, Mekyho koncerty boli všade vypredané a snáď nebolo populárnejšieho hudobníka, ako bol on. V jednej recenzii v českom časopise autor v súvislosti so Žbirkom napísal: "Česká populárna hudba, zobuď sa, lebo tá slovenská ťa valcuje!" Ale ten najväčší oheň mal ešte len prísť v podobe albumu Nemoderný chalan (1984). Nielenže priniesol koketériu s new wave v podobe používania elektroniky a syntenzátorov (na čom mal zásluhu najmä vytrvalý hľadač nových zvukov Laco Lučenič), ale po prvý raz sa na ňom predstavil ako komplexná skladateľská osobnosť. Okrem autorstva hudby sa prejavil aj ako naozaj schopný textár, ktorý nie je odkázaný na prihlúple rýmy "láska - páska" a s profesionálnou ľahkosťou rieši akúkoľvek tému.

Pri tomto modeli zostal i pri ďalších štyroch albumoch. Tie už nedosahovali úspechy svojich predchodcov. Dali jeden, či dva hitové single, ale nastupovala generácia buď sladších, alebo tvrdších interpretov. Okrem toho v rámci Perestrojky sa naša krajina viac otvárala prúdeniu všelijakej hudby zo zahraničia, čo domácu scénu odsúvalo do úzadia. Nahrávky urobené po takzvanej "zamatovej revolúcii" sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím takmer nechytili. Naopak, skvele si počínali pesničky z "detského" albumu Songs For Children (1993), snáď vďaka svojej nadčasovosti a univerzálnosti. Perfekte vyprodukovaná, ale často bezobsažná hudba zo Západu, ktorej roky úspešne čelila socialistická cenzúra síce vyplnila isté medzery na domácom trhu, ale prišla doba, kedy sa unavený poslucháč začal obracať k domácim interpretom, ktorých textom rozumel a ich hudba ho oslovovala.

Zmena v spolupráci

Meky na všetkých albumoch spolupracoval s Lacom Lučeničom, aj keď koncertné časy so skupinou Limit už boli dávno preč. Svoje albumy vydané po revolúcii propagoval prevažne sám s akustickou gitarou. Medzitým sa rozviedol a v roku 1988 znovu oženil s adeptkou žurnalistiky, ktorej už asi nikdy neodpovie na aj tak nepripravené otázky. Po rozpade Československa sa presťahoval do Prahy, kde žije dodnes.

Meky vyrástol na jednoduchom pesničkárstve Beatles. Nikdy to nepopieral, ale ani sa nikdy nesnažil svoju najobľúbenejšiu skupinu napodobniť. V roku 1997 nakrútil prvý album bez Lučeničovej asistencie, lebo hudobné smerovanie jeho dlhoročného priateľa a súpútnika nabralo iný kurz. V úlohe producenta ho zastúpil bubeník a spevák skupiny Lucie, David Koller. Album Meky prekvapil návratom k jednoduchým pesničkám i spoluprácou s českými hviezdami ako Lenka Dusilová, Ivan Kral, Radim Hladík či s pražským Američanom Bradleym Strattonom (Skupina Cirkus Praha). Ani tento album si nevydobyl toľko pozornosti, ktorú by si snáď zaslúžil. Na koncertoch boli vždy lepšie uvítané staršie, časom overené hity. Rozhodne väčší úspech dosiahol album z roku 1999 Songs For Boys And Girls. Pesničky a riekanky v angličtine dobre pripravili pôdu pre rozkošný duet Oh Me Oh My s najpopulárnejšou slovenskou speváčkou Janou Kirschner.

Modrá novinka

Po dlhšej odmlke prišiel na rad Meky dvanásty radový album (ak nepočítame kompilácie a "Best of") po česky i po slovensky nazvaný Modrý album.

Laco Režucha